Okolie

Slnečné skaly
Prírodná rezervácia Slnečné skaly bola vyhlásená za chránenú oblasť v roku 1965 (novelizácia z roku 1984). Nachádzajú sa na ceste zo Žiliny do Rajca, asi 3 km pred Rajeckými Teplicami, medzi miestnou časťou Poluvsie a obcou Porúbka. Skaly o celkovej výmere 90,54 ha vznikli ako tektonická troska v rámci tzv. Chočského príkrovového vrásnenia, čo sa považuje za najvyššiu časť subtatranských príkrovov. Vplyvom exogénnych geomorfologických procesov (vody, gravitácia, mráz, vietor) sa dolomity a dolomitické vápence rozdrobili na množstvo vysokých vertikálnych vežovitých a stĺpovitých úlomkov rozdelených viacerými puklinami. Práve preto je už niekoľko desaťročí vyhľadávaným miestom skalolezcov a začínajúcich horolezcov predovšetkým ako cvičisko rôzneho stupňa obtiažnosti.

Poluvsianska skalná ihla
Táto prírodná pamiatka bola podobne ako Slnečné skaly vyhlásená v roku 1965 o výmere 0,20 ha. Predstavuje výrazný krajinotvorný prvok v časti Rajeckých Teplíc zvanej Poluvsie. Objekt nemožno minúť, pretože sa nachádza na ceste zo Žiliny do Prievidze napravo za železničným priecestím, hneď vedľa cesty. Ide o ochranu skalnej dominanty, brala vápencového dolomitu ihlovitého tvaru o rozmeroch 11 x 5 m a výšku približne 15 m. Skalná ihla sa v posledných geologických obdobiach oddelila eróznymi procesmi (mráz a voda) a tektonickými poruchami od masívu Slnečných skál. Ešte v nedávnej minulosti sa Poluvsianska skalná ihla používala na základný horolezecký výcvik. Ale kvôli častým puklinám v strednej a vrchnej časti a kvôli drobivosti skalných výčnelkov sú momentálne akékoľvek horolezecké aktivity na tomto skalnom útvare zakázané.

Lietavský hrad
Hrad bol postavený v 1. pol. 13. storočia na vrchu Cibulník v nadmorskej výške 635 m n. m. medzi obcami Lietava a Lietavská Svinná. Jeho zrúcaniny sú považované za najrozsiahlejšie na Slovensku, pričom samotný hrad bol pravdepodobne rozlohou druhý najväčší. Strmé a neprístupné skaliská odjakživa chránili Lietavský hrad pred nájazdmi zo severnej a východnej strany. V stredoveku sa považoval za nedobytný a do jeho panstva patrilo 35 obcí (aj z Rajeckej doliny).

Skalný budzogáň
Z geologického aj geomorfologického hľadiska ho možno považovať za neuveriteľný a fenomenálny prírodný úkaz. Z vedeckého aspektu môžeme konštatovať, že ide o skalnú trosku vypreparovanú erozívnou činnosťou mrazu a vody. Okolie je celkom husto zalesnené, takže ho z hlavného hrebeňa Súľovských skál nemožno spozorovať, ale vedie k nemu náučný chodník priamo z Rajeckých Teplíc a dá sa poľahky nájsť. Nachádza sa asi 2 hodiny pomalej a pohodlnej pešej chôdze nad obcou Zbyňov. Skalný Budzogáň má podobu zovretej päste a je vysoký približne 12 m. Nedávno OZ Kultúra z Rajeckých Teplíc obnovilo náučný chodník. Trasa vedie priamo z centrálneho parku, kde bola umiestnená úvodná tabuľa, až k Budzogáňu. Náučné tabule detailne popisujú prírodné prostredie okolia a spolu s textami v anglickom jazyku otvárajú veľké možnosti spoznávania Rajeckej doliny spolu s tradičnou legendou.

Kúpele v Rajeckých Tepliciach
Výškový rozdiel medzi rajecko-teplickými Skalkami (778 m n. m.) a stredom mesta (425 m n. m.) podmieňuje zlámanie západnej časti Rajeckej doliny pozdĺž toku Rajčianky. Predstavuje tektonický zlom, z ktorého vyviera termálna voda z hĺbky približne 1500 m. Tá bola už v stredoveku známa svojimi liečebnými účinkami. Teplota vody v kúpeľoch sa pohybuje v rozmedzí 34 - 38 °C a zachytáva sa v podpovrchových prameňoch z hĺbky približne 30 m. Na starých mapách zo 14. storočia je toto miesto zobrazené pod názvom Thermae. Neskôr, v 15. storočí sa objavuje aj prvý názov Villa Tapolcha. V dobách Lietavského panstva, najmä počas jeho rozkvetu v 17. storočí, dochádza k prvej výstavbe v okolí teplých prameňov.

Termálne kúpalisko Laura v Rajeckých Tepliciach
Kúpalisko Laura sa nachádza asi 5 - 10 min. pešej chôdze od centra. Je to jedno z dvoch termálnych kúpalísk v Rajeckej doline, veľmi obľúbené a často navštevované miesto. Teplota vody sa pohybuje v rozmedzí 25 - 27 °C, čo však návštevníkom nebráni v letnej sezóne naplno si užiť zábavu na viacero spôsobov. Dokonca možno tvrdiť, že voda je na tomto kúpalisku jedna z najteplejších v celom okrese.

Kúpalisko Veronika v Rajci
Termálne kúpalisko Veronika patrí už dlhší čas medzi najvyhľadávanejšie areály letnej sezóny v Rajeckej doline. Návštevníci sem prichádzajú z mnohých miest, Považskú Bystricu či Žilinu nevynímajúc. Voda, ktorá bola objavená pri prieskumných prácach v 70. rokoch 20. storočia, pripomína svojim zložením termálne vody Rajeckých Teplíc. Teplota vody sa pohybuje okolo 26-27 °C a výdatnosť prameňa je približne 20 l/s. Areál vytvára osem bazénov slúžiacich pre všetky typy návštevníkov s celkovou rozlohou 55000 m2 (z toho 2 200 m2 tvorí vodná plocha). Najväčší plavecký bazén má rozmery 50 x 21 m a hĺbku 180 cm. Časť kúpaliska ponúka celoročné využitie krytého bazénu. Parkovisko hneď v blízkosti kúpaliska pojme naraz maximálne asi 1000 automobilov.

Golf Park Rajec
Ak cestujeme z Rajca do Považskej Bystrice, len 22 km od Žiliny, nemožno minúť nádherný novovybudovaný areál situovaný po oboch stranách tejto cestnej spojnice. Vďaka odľahlejšej polohe v lokalite Rajec – Charubina, v blízkosti obce Veľká Čierna, si tu vyznavači golfového umenia a životného štýlu spolu s ďalšími návštevníkmi vychutnávajú aktívny oddych na viacero spôsobov. Golfový areál sa nachádza v prekrásnom prostredí obklopenom Súľovskými vrchmi na jednej strane a Strážovskými na strane druhej. Od roku 2008 je k dispozícii 9-jamkové ihrisko (aj s klubovým domom), ktoré predstavuje plochu pre všetky typy hráčov. Plánuje sa vybudovať tu kompletné, majstrovské 18-jamkové ihrisko s celkovou rozlohou 65 ha spolu s prírodným 11-hektárovým jazerom.

Čičmany
Táto rázovitá, malebná podhorská obec leží na samom konci okresu Žilina a predstavuje hraničné územie okresu. Okrem žilinského okresu sa tu stretávajú okresy Prievidza, Považská Bystrica a Ilava. Znamená taktiež najvyššie položenú obec v okrese, s nadmorskou výškou 655 m n. m. Naviac, dedinka leží takmer pri prameni rieky Rajčianka, ktorá vytvára akúsi hlavnú os Rajeckej doliny. Ide o Čičmiansku dolinu, zníženinu, ktorá priamo nadväzuje na juhovýchodný záver pomerne rozsiahlej Rajeckej doliny. Po nedávnom novom cirkevno-administratívnom členení patrí obec nie do novozaloženej Žilinskej diecézy, ale ostala v Nitrianskej. Na rozdiel od faktu, že obec leží v okrese Žilina.